(Jozef Miloslav Hurban: Piesne na teraz. Vieden, 1861.)

Začiatkom decembra, na deň sv. Mikuláša, sa v Janíku opäť stretli betlehemci.

Snahy organizátorov XIII. Medzinárodného betlehemského festivalu,

ako aj účastníkov podujatia, boli aj tentoraz úspešné.

Uchovávať miestne tradície je veľmi správne, najmä v našom pretechnizovanom svete.

Za zážitok ďakujeme predovšetkým organizátorom na čele s I. Bankó, ako aj miestnej samospráve.

Čo-to o pápežoch, ktorí sa vzdali služby

*

  V týchto dňoch sa napísalo veľa na túto aktuálnu tému. My sa pozrieme trochu do histórie. Prvým známym pápežom, ktorý odstúpil, vzdal sa výkonu služby bol v poradí 18. pápež, Riman Sv. Poncián (21. júla 230 – 28. sept. 235). Po relatívne pokojnom období, po zmene na cisárskom tróne v marci r. 235 sa obnovilo prenasledovanie kresťanov. Pápež spolu s protipipežom Hyppolytom z Lyonu (217 – 235) bol deportovaný do baní na Sardínii, kde mali minimálnu šancu na prežitie.Preto pápež, aby umožnil čo najskôr prevziať službu niekomu na slobode, odstúpil. V dôsledku surového zaobchádzania obaja, pápež aj protipápež čoskoro zomreli. Ich telá dal
neskôr previesť späť do Ríma pápež sv. Fabián. Prvý pápež, ktorý sa vzdal služby bol pochovaný v Kalixtových katakombách. Jeho hrob bol objavený v roku 1909. Zaujímavosťou je, že sv. Poncián zvolalv Ríme synodu, na ktorej bolo potvrdené rozhodnutie alexandrijského biskupa odsudzujúce Origena, ktorého vyhnali z Egypta, zbavili kňazstva a učiteľského miesta. Ďalším odstupujúcim pápežom sa stala rozporuplná osobnosť 146. pápeža, Benedikta IX. Tento pápež, ktorý pochádzal z rodiny tuskulánskych grófov a pôvodne sa volal Theofylaktus, bol synovcom pápeža Jána XIX., ako aj predchádzajúceho pápeža, Benedikta VIII. Na pápežský trón nastúpil ako laik, ktorý mal iba 18 alebo skôr 20 rokov. Stalo sa tak 21. októbra 1032. Povrávalo sa, že tento pápež mal búrlivý a škandalózny súkromný život. Napriek tomu sa prejavil ako schopný vodca kresťanov. Zhodou okolnostísa stal jediným z radu pápežov, ktorý v skutočnosti vládol trikrát. Najprv bol vyhnaný z Ríma v septembri 1044, ale na druhý rok v marci sa vrátil. Za svojho pontifikátu sa snažil zaviť sa nemeckého vplyvu. Podľa istých prameňov túžil oženiť sa a preto 1. mája 1045 odstúpil. V týchto rokoch vládol v Cirkvi veľký zmätok, synoda na jeseň v roku 1046 musela zosadiť až troch súčasne vládnucich pápežov. V novembri 1048 vypukla ľudová vzbura a8. nov. 1047 sa Benedikt IX. vrátil do Ríma. 16. júla 1048 bol však opäť vyhnaný a utiahol sa na rodinný majetok. Ani tam sa neprestal považovať za regulárneho pápeža. Zomrel v roku 1055 alebo 1056 (podľa Viliama
Judáka to bolo v januári 1056). Koncom 13. storočia, po smrti pápeža Mikuláša IV. ostala Cirkev bez hlavy dvadsaťsedem mesiacov. Začiatkom júla 1294 sa rozšírili správy, že istý mních predpovedal veľké nešťastia, ak
pápež nebude skoro zvolený. Kardinál Latino Malabranca prezradil, že pustovníkom bol chýrny Pietro del Morrone. Práve preto zvolili za 191. pápeža práve jeho. On dlho vzdoroval, až nakoniec 5. júla 1294 prijal úrad. Zvolilsi meno Celestín V. Vtedy už mal 84 rokov. Od mladosti sa utiahol do benediktínskeho kláštora Santa Maria di Faifula, a neskôr do ešte väčšej samoty do jaskyne na hore Morrone. Ani ako pápež neovládal latinčinu a
podľa mnohých bol bábkou v rukách Karola Martela. „Anjelský pápež“ stále túžil do živote pustovníka. S významným kanonistom kardinálom Benedettom Caetanim sa radil o možnosti vzdania sa funkcie. Napokon vydal bulu, ktorá umožnila takýto krok a 13. decembra sa vzdal funkcie. Zomrel 19. mája 1296 ako pustovník. Pápež Klement V. ho ako sv. Petra Morrone 5. mája 1313 kanonizoval. Jeho nástupcom, 192. pápežom sa stal práve Benedetto Caetani ako Bonifác VIII. (Viliam Judák vosvojich Krátkych dejinách pápežov – Na Petrovom stolci II. z r. 2011 – uvádza aj istú legendu, podľa ktorej by kardinál Caetani v noci hlbokým hlasom kričal do komína: „Celestino, Celestino, ritirati!“ - t. j. aby odstúpil. Pápež to mal považovať za hlas z neba a abdikovať. - s. 136.) 15. storočie sa začalo neprehľadnou situáciou v Cirkvi. Bolo to nielen obdobie upadajúcich mravov, ale aj obdobie viacerých pápežov naraz. Rovnako bolo aj obdobie vzniku husitizmu a pôsobenia JánHusa. Po smrti pápeža Inocenta VII. (6. november 1406), v posledný novembrový deň zvolili za 204. pápeža Gregora XII. Tento benátsky šľachtic, vlastným menom Angelo Corario (niekde uvádzaný ako Correr) žil príkladným životom. Keď bol zvolený za pápeža, mal už vyše 80 rokov. S protipápežom Benediktom XIII. sa dohodol, že sa stretnú a prerokujú možnosť vzájomného odstúpenia. Nestalo sa tak. Keď bol na podnet uhorského kráľa a neskoršieho cisára Žigmunda Luxemburského zvolaný Kostnický koncil (1414 - 1417), všetko sa začalo meniť. Snaha o jednotu viedla k tomu, že protipápeži boli vyhlásení za zosadených a Gregor XII. prejavil ochotu vzdať sa Petrovho stolca. Po odchode z Kostnice 18. októbra 1417 ešte pred zvolením už jediného pápeža, Martina V. zomrel neďaleko od Ancony.
(Spracované podľa kníh J. N. D. Kellyho, Zoltána Hangayho a Viliama Judáka)

*

Lietajúci Pegas

   Vyhodnotenie Európskeho týždňa mobility 2012 sa uskutočnilo ešte v októbri. Táto  aktivita sa postupne rozširuje a pomáha vytvárať kvalitnejšie a zdravšie prostredie pre život občanov.

V minulom roku v kraji dominovala Moldava. Riaditeľ pre  stratégie a projekty Slovenskej agentúry životného prostredia odovzdal najvyššie ocenenie – zlatú plaketu a sošku Lietajúceho Pegasa na kolesách primátorovi mesta Moldava nad Bodvou, Ing. I. Zachariášovi a koodinátorke ETM, riaditeľke CVČ Cvrček v Moldave nad Bodvou, Mgr. Márii Tóthovej.

Rovnaké ocenenie získalo v roku 2012 aj mesto Poprad. Strieborné plakety získali mestá Svidník a Lipany. Zvláštne ocenenie za plán udržateľnej mestskej mobility putovalo do Banskej Bystrice.

Žalm 108 (109)

"Ale ty Pane, Bože môj,

pre meno svoje so mnou nakladaj,

spas ma, bo láskavé je milosrdenstvo tvoje.

Lebo ja biedny som úbohý

a srdce moje ranené je vo mne.

tratím sa ako tôňa, čo sa nakláňa,

a plašený som ako kobyla.

Od pôstu trasú sa mi kolená

a scvŕka sa mi telo od hladu.

A stal som sa im na výsmech,

tí, čo ma vidia, svojou hlavou kývajú.

Pomôž mi, Pane, Bože môj,

zachráň ma podľa milosrdenstva svojho.

A nech s dozvedia, že to bola ruka tvoja,

že toto Pane, ty si učinil.

Nech oni zlorečia, lež požehnávaj ty,

nech zahambia sa tí, čo povstávajú proti mne,

služobník tvoj však nech sa raduje!

Nech oblečú si, čo mi vyčítajú, potupu

a nech sa ako plášťom svojou hambou zahalia!

Ústami svojimi ja veľmi budem oslavovať Pána

a v strede mnohých chváliť jeho;

lebo stál po pravici chudáka,

aby ho pred sudcami zachránil."

Ž 108 (109); 21 - 31.

(In: Písmo sväté starého zákona II. Bratislava : CN - Trnava : Spolok sv. Vojtecha; s. 905 - 906.)