Žalm 108 (109)

"Ale ty Pane, Bože môj,

pre meno svoje so mnou nakladaj,

spas ma, bo láskavé je milosrdenstvo tvoje.

Lebo ja biedny som úbohý

a srdce moje ranené je vo mne.

tratím sa ako tôňa, čo sa nakláňa,

a plašený som ako kobyla.

Od pôstu trasú sa mi kolená

a scvŕka sa mi telo od hladu.

A stal som sa im na výsmech,

tí, čo ma vidia, svojou hlavou kývajú.

Pomôž mi, Pane, Bože môj,

zachráň ma podľa milosrdenstva svojho.

A nech s dozvedia, že to bola ruka tvoja,

že toto Pane, ty si učinil.

Nech oni zlorečia, lež požehnávaj ty,

nech zahambia sa tí, čo povstávajú proti mne,

služobník tvoj však nech sa raduje!

Nech oblečú si, čo mi vyčítajú, potupu

a nech sa ako plášťom svojou hambou zahalia!

Ústami svojimi ja veľmi budem oslavovať Pána

a v strede mnohých chváliť jeho;

lebo stál po pravici chudáka,

aby ho pred sudcami zachránil."

Ž 108 (109); 21 - 31.

(In: Písmo sväté starého zákona II. Bratislava : CN - Trnava : Spolok sv. Vojtecha; s. 905 - 906.)